Sloboda
Často som hovorila o slobode,
chcela sa zapáčiť slobode,
maľovala obrazy slobody,
dávala jej odvážne tváre a
čím viac som o nej blúznila,
tým viac sa stávala otrokom.
Začala som vykrikovať o slobode,
bola som posadnutá slobodou.
Zazdalo sa mi, že sa predo mnou začala skrývať.
Prestala som ju stretávať
v tichých uliciach, v anonymných kútoch,
v slnku na pravé poludnie.
Nakoniec som ju zbadala, kráčala priezračne.
Moje oči boli ohnivé, bežala som ako poslednýkrát.
Naháňala som slobodu, unavila som slobodu a
keď som sa po nej načiahla, horúčkovite ju túžila chytiť pod krk,
nechať si len pre seba, presvedčiť ju, že som jej najvernejšia,
rozplynula sa.
(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)
