Umenie ako liek
Uvedomujeme si vôbec, čo všetko na nás vplýva? Je umenie všade okolo, alebo len v galérii? Pomáhajú farby, tvary? Dá sa vôbec vyhnúť umeniu? Každopádne, jednému umeniu sa zrejme každý z nás učí celý život, umeniu žiť.
Snažíme sa dobre, zdravo, s radosťou a láskou, lebo práve tá lieči. Napadlo vám, že má láska farbu? Samozrejme - je jej priraďovaná červená. Červená je farba krvi, života. Červená rozprúdi krv. A má láska tvar? Samozrejme, srdce, tvarom vyvážené - dvomi oblúkmi hore oblé a dolu v špičke ostré. A napadli vám aj iné symboly? Napríklad, že farba smútku je čierna? V Peru a celej juhoamerickej andskej kultúre je však čierna farbou bezpečia. Chráni pred všetkým nedobrým a práve tým ostáva ochrancom. Čiže - je dobrá.
Ak si prezriete obrazy Viťa Bojňanského, čiernu tam určite nájdete. Dal ju tam inštinktívne, aby chránila? Má k nej blízko? Nedalo mi neopýtať sa a tu je jeho odpoveď:"Čierna je hranica, akoby konštrukcia sochy, oddeľuje a zároveň spája, vyniknú v nej všetky iné farby. Aj červená. V mojich obrazoch čierna síce je, ale skôr ako linka. Moja farba je však modrá," hovorí Viťo Bojňanský. A to je zároveň odpoveď, prečo má na fotografii na pozvánke na vernisáž prilbu modrú a Daniel Brogyányi prilbu žltú - tá je zas jeho.
Niekomu sú blízke ostré a hranaté, inému oblé tvary. Vnímanie je odlišné. Možno vôbec povedať, ktoré sú dobré a ktoré nie? Nemožno. Našťastie. Každý z nás si totiž zrejme prirodzene vyberá to, čo je mu blízke. Čo mu pomôže dostať sa do rovnováhy. Vyvážiť disharmóniu a nedostatky. Prosto, aby sme boli v harmónii so sebou a okolím. Harmónia je symbol zdravia, vyváženosti duše a tela.
Podobne je to s umením. Inštinktívne si volíme farby, tvary, skryté, a aj na prvý pohľad viditeľné odkazy, čo nám robia dobre, prospejú. To, čo je nám v umení blízke objavujeme spontánne - a vtedy sa stáva umenie liek. Obraz, fotografia, socha, pomáha, ani nevieme prečo. Stačí však, že to cítime. Že to funguje.
Pri príprave výstavy Terapia umením sa jeden z autorov, Daniel Brogyányi, zamyslel:"To by bolo dobre, keby sa raz dalo liečiť len umením. A možno to raz bude." Rada s ním súhlasím, no pre túto chvíľu snáď postačí, aby vystavené umelecké artefakty posilnili rovnováhu, a tým aj zdravie, v každom, kto sa na ne zahľadí a precíti ich harmóniu - a zároveň posilní tú svoju.
Text c Maja Kadlečíková
Na fotografii, zľava doprava, Viťo Bojňanský, Maja Kadlečíková, Lucia Rukovanská (Phoenix), Daniel Brogyányi
