piatok 25. decembra 2015

Silvester: Recept pre ľahký krok v PF 2016: Ľahký zemiakový šalát s paprikou

Silvester: Recept pre ľahký krok v PF 2016: Ľahký zemiakový šalát s paprikou

Príprava: 45 minút
Tepelná úprava: 25 minút
Náročnosť: ++

500 g zemiaky
350 g čerstvý syr (cottage cheese)
5 PL olej
2 PL nasekaná petržlenová vňať (čerstvá alebo mrazená)
2 PL horčica (plnotučná)
1 čerstvá paprika (na ozdobu)
soľ
farebné korenie (nahrubo pomleté)

Zemiaky ošúpeme, nakrájame na kocky, domäkka uvaríme v osolenej vode, zlejeme, do horúcich vmiešame olej, petržlenovú vňať, premiešame a necháme vychladnúť. Do polovice syru vmiešame horčicu. Neochutený čerstvý syr premiešame so zemiakmi, podľa potreby dosolíme, dáme na misu. Prelejeme horčicovým syrom, ozdobíme umytou nakrájanom paprikou, farebným korením a podávame.

Tip: Čerstvý syr môžeme nahradiť aj tvarohom premiešaným s kyslou smotanou. Paprika má v sebe 10-krát viac vitamínu C ako citrón, nestráca sa z nej ani pri tepelnej úprave. Posiľňuje obranyschopnosť organizmu a pomáha spaľovať tuky - chudnúť.

Text, realizácia, foto c Maja Kadlečíková, Šaláty, kolektív autorov


utorok 22. decembra 2015

Vianoce: Recept na poslednú chvíľu - Londýnske rezy naraz

Vianoce: Recept na poslednú chvíľu - Londýnske rezy naraz

Príprava: 30 minút
Tepelná úprava: 25 minút
Náročnosť: ++

300 g polohrubá múka
250 g maslo alebo rastlinný tuk na pečenie
150+200 g práškový cukor
1 vanilínový cukor
4 vajíčka
200 g mleté vlašské orechy
250 g ríbezľového lekváru
papier na pečenie

Vajíčka rozdelíme na žĺtky a bielky. V múke rozmiešame 150 g práškového cukru, vanilínový cukor, pridáme rastlinný tuk alebo maslo, žĺtky, vymiesime mäkké cesto. Menší hlboký plech vyložíme papierom na pečenie. Cesto, najlepšie priamo na plechu, rozvaľkáme. Potrieme ríbezľovým lekvárom. Bielky dotuha vyšľaháme so zvyšným cukrom, prisýpame ho postupne počas šľahania. Do snehu vareškou vmiešame mleté orechy. Orechový sneh rovnomerne rozotrieme na lekvár. Pečieme v rúre predhriatej na 180 stupňov asi 25 minút. Ak pichnete do cesta špajdľu a vytiahnete čistú, sú rezy upečené. Nakrájame. Cesto netreba predpiecť, čo šetrí čas.

Tip: Ak nemáte malý valček, pomôcť si pri vaľkaní môžete aj menšou fľaškou. Keď dáte koláč do okrúhlej formy, môžete ho podávať ako tortu - aj vianočnú.

Text, realizácia, foto c Maja Kadlečíková, Víkendová kuchárka, kolektív autorov

nedeľa 20. decembra 2015

Vianoce: Reportáž: Posvätná pestrosť

Vianoce: Reportáž: Posvätná pestrosť



India je krajina obrovská rozlohou aj duchovnosťou. Domáci tvrdia, že ak srdcia spája láska, niet dôvod bojovať o jedinú pravdu princípu univerza. Zdá sa, že aj pestrosť môže byť prospešná.
Viera v dobro spája: V Indii žije 82 percent hinduistov, 13, 4 percenta moslimov, 2, 3 percenta kresťanov, 1, 84 percenta Sikhov, 0, 76 percenta budhistov, 0, 40 percenta džinistov, nájdu sa aj židia, bahaisti, iné vierovyznania. Krajina sa rozkladá na takmer celom Indickom subkontinente na ploche 3 287 590 kilometrov štvorcových, čiže je siedma najväčšia na svete. Žije v nej takmer 1, 3 miliardy ľudí a to ju radí na pozíciu druhej najľudnatejšej za zemi. V úradoch sa hovorí hindsky a anglicky, spomienka na kolonizáciu Veľkou Britániou. Tamojšia ústava však uznáva 23 oficiálnych jazykov, dva tradičné sú sanskrit a tamilčina. India, to je svojský svet a zároveň mnoho svetov v jednom. Pomenovanie väčšinového obyvateľstva, Hind, je perské, odvodené od rieky Hindus a prekladá sa ako Ind. Náboženstvo hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus spája zásada neubližovať živým tvorom, žiť cnostne, hovoriť pravdu, nekradnúť a konaním dobra sa dostať z kolobehu žitia, ktoré spôsobuje utrpenie. Väčšina Indov sú preto vegetariáni, ktorí sa zriekli jedenia mäsa. Hoci je krajina pestrá aj vierovyznaniami, nie je problém nájsť medzi nimi podobnosť.
Hinduistická trojica a rieka bohyňa vo Varanásí: Náš domáci sprievodca sa predstavil menom Ganéš."Ako hinduistický boh so sloňou hlavou?", pýtame sa. "Áno, je pre nás boh múdrosti a správneho rozhodnutia," vysvetlil. Patrí k väčšinovým hinduistom a podľa neho dôkazom, že všetky náboženstvá tu žili a žijú v zhode, sú zachované pamiatky, mnohé zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ani hinduizmus nie je jednotný, skôr je to súhrnné pomenovanie viacerých smerov. Hinduista môže veriť v jedného boha, viacerých, neosobný princíp univerza."Máme aj niečo ako kresťanskú Svätú trojicu, Otca, Syna a Ducha svätého. U nás je to Trimúrti, boh Brahma - stvoriteľ, Višnu, udržiavateľ a Višnu ničiteľ," vysvetľuje.
Svätená voda a mókša: "Kresťania majú svätenú vodu, čo z nich zmyje hriechy, my máme vodu bohyňu, rieku Gangu. Rituálne sa v nej očisťujú hinduisti z celého sveta, mali by prísť aspoň raz za život. Podobne ako islam hlása, že každý moslim by mal vykonať púť do Mekky," zamyslí sa sprievodca. Podľa mytológie tečie Ganga v nebi a na zem stiekla po vlasoch Šivu. Stojíme na jej brehu v snáď najposvätnejšom meste hinduizmu, vo Varanásí, založiť ho mal priamo boh Šiva - ktorý je nielen ničiteľ, ale zároveň aj obnovovateľ. Pozorujeme večerný obrad vzdania úcty Gange. Vykonáva sa nepretržite odnepamäti, trúbenie na mušlu, blčiaci oheň, všetko malo byť rovnaké aj pred 5 tisíc rokmi. Do reality nás prinavrátia moderné hodinky na ruke jedného z mladých mužov, čo vykonáva rituál, oblečený do bieleho odevu so zlatou obrubou. "Hinduisti veria, že práve vo Varanásí sa dá dosiahnuť mókša, vymanenie sa z kolobehu strasti života a dosiahnuť blaženosť. Verí sa, že kto umrie vo Varanásí, dosiahne tento stav automaticky, preto mnohí sem putujú, aby tu vydýchli naposledy," hovorí Gáneš. "Budhisti majú pre stav vnútorného oslobodenia pomenovanie nirvána," dodá.
Rituál očisty: Na druhý deň za svitania sme pri rieke znovu, pri gátoch - vstupoch.  Prichádzajú zástupy hinduistov, aby vykonali riztuálnu očistu a zbavili sa hriechov. O pár metrov ďalej si mladíci umývajú vlasy, pena zo šampónu im steká po rukách. Vedľa niekto umýva taniere. Mladá žena naberá Gangu do rúk a pije. Ganéš zachytí náš pohľad:"Hovorí sa, že voda v rieke je špinavá, ale pre nás je posvätná, veríme, že posiľňuje život." Sedíme v loďke a pozorujeme očistu ohňom. Kult zasvätený bohovi ohňa Agni."Popri bežných gátoch sú aj spaľovacie. Pozeráte sa na najznámejší vo Varanásí, Manikarnika, bezduché telá sa spaľujú dvadsaťštyri hodín denne. Nespaľujú sa malé deti, tehotné ženy, svätí muži, tí, čo ich poštípal had a malomocní," prehovorí Gáneš. Tí putujú, so záťažou, aby nevyplávali, rovno do rieky. V prvých troch prípadoch preto, že sú podľa hinduizmu bez hriechu, v posledných dvoch vraj preto, aby sa dymom z tela nešírila nákaza. Gáneš pripustí, že spálenie tela záleží od kvality a množstva dreva. Na popol, ktorý skončí v Gange, by sa malo obrátiť za tri hodiny. Keď vidí naše fotoaparáty, upozorní:"Fotografovanie nie je vítané, nedávno jednému cudzincovi nahnevaní pozostalí vytrhli z rúk fotoaparát a hodili do rieky." 
Budha ako vtelenie hinduistického božstva: Keď prišli do krajiny v 12. storočí moslimovia, pomenovali vyznávačov reinkarnácie označením hinduisti, aby ich odlíšili od vlastného náboženstva. Neskôr toto označenie prijali aj kresťanskí misionári. Samotní hinduisti svoju vieru nazývajú sanatana dharma, "večný zákon a univerzálna pravda". Hinduizmus nemá zakladateľa, ani proroka, ani cirkev, patrí k najstarším vieram na svete. Výraz dharma je v Európe známy skôr z budhizmu."Veď budhizmus vychádza z hinduizmu," spresňuje Gáneš."Boh Višnu mal na svete avatárov, vtelenia. Najznámejšie je deviate, budha, čo prišiel na svet ako princ a keď videl biedu a umieranie za múrmi paláca, dal sa na cestu osvietenia. Meditoval v horách severnej Indie," podotkne. Na desiateho avatára, Kalkina, sa ešte len čaká - má priniesť vládu dobra. Podobne aj Židia, čo na rozdiel od kresťanov neprijali novozákonného Ježiša Krista ako spasiteľa, hinduisti čakajú na vykupiteľa takisto.
Túžba byť štastný a vyhnúť sa utrpeniu v Sarnathe: V Sarnathe, jednom z najvýznamnejších indických budhistických centier, sa v budhistickom chráme schádzajú mnísi, vonku budhisti pod takzvaným budhovým stromom, pod ktorým mal princ Siddhárta Gautama Buddha, narodil sa okolo roku 560 pred naším letopočtom v kráľovskej rodine, meditovať. Práve na tomto mieste mal Budha po osvietení prvý raz kázať. Dodnes sa tam schádzajú budhisti z celého sveta. Budhistov je v Indii ani nie jedno percento."Budhizmus s hinduistickou vierou v karmu, osud, je považovaný za kompromis medzi zmyslovými pôžitkami a asketizmom,stredná cesta," doplní Gáneš. "Nedovoľ, aby vzniklo niečo negatívne a ak vznikne, tak sa toho vzdaj a dobrým skutkom urob presný opak," odpovedá mních v chráme na našu otázku, či sa dá podstata zhrnúť do jednej vety. Cituje i Budhu, ktorý na otázku, prečo káže, odvetil:"Všetky bytosti túžia byť šťastné a vyhnúť sa utrpeniu, učím, ako je to v skutočnosti." Podľa budhizmu svetské pôžitky prinesú sklamanie a utrpenie. Cestou, ako sa oslobodiť je konať dobro. Budhizmus je jedným z najrozšírenejších náboženstiev, na svete ho vyznáva okolo 500 miliónov ľudí.
Brahmanské krvavé obete, Potopa sa opakuje: "Človek sa do ďalšieho života narodí podľa toho, aký žil predtým, to ho zaradí do kasty, vysokej alebo nízkej," tvrdí zas Gáneš."Ako starozákonné oko za oko a zub za zub?", spýtame sa. Usmeje sa."V Indii žijú aj Židia a aj hinduizmus pozná krvavé obete, o ktorých sa hovorí v Starom zákone. Brahmanizmus poznal podobné obetovanie, hoci v súčasnosti sa hinduizmus spája s úctou k životu. Podobne ako hlása v Novom Zákone Ježiš Kristus: nezabiješ." Hoci kresťanstvo pozná pôst, keď sa veriaci vzdávajú konzumovania mäsa, veľa vegetariánov medzi kresťanmi nenájdete."Je pravda, že väčšina hinduistov sú vegetariáni, viera im odporúča neubližovať živým tvorom - a takto si to vysvetľujeme," hovorí Gáneš. "A ešte jedna paralela medzi Bibliou a hinduizmom. Takisto poznáme príbeh o potope, čo zmietla ľudí z povrchu zemského a Noemovi. V našej legende sa vraví, že Manuho pred potopou varovala veľká ryba a dostala ho do bezpečia."
Džinisti pijú precedenú vodu a zametajú si pred nohami: Hinduizmus a budhizmus stáli pri zrode džinizmu, známeho aj ako džainizmus. Patrí takisto k najstarším vieram, vznikol okolo roku 500 pred naším letopočtom. Jeho zakladateľ Mahávíra sa narodil v aristokratickej rodine a keď videl, že jeho rodičia neprijali reinkarnáciu a rozhodli sa pre dobrovoľnú smrť vyhladovaním, stal sa z neho pútnik, čo hľadá poznanie. Džin znamená víťaz alebo vykupiteľ, učenie verí, že vykupitelia sa stále objavujú, aby pomohli ľudstvu. Džinisti človeka považujú za spojenie čistej duše a hmotného tela, ktoré ju obmedzuje. Uznávajú zákony vesmíru. Poslanie viery je oslobodiť dušu cnostným životom. Odmietaním krvavých obetí sa džinizmus postavil proti brahmanizmu. Neuznaním karmy a reinkarnácie proti budhizmu. Hinduistka Eneta, ktorá má medzi nimi kamarátov pri džinistickom chráme v Khajuraho naznačila:"To, že sú vegetariáni, nie je zvláštne. Ale že pijú precedenú vodu, aby neprehltli žiadneho drobného živočícha, nosia závoj, aby ho nevdýchli a zem pred sebou zametajú, aby nezašľapili nič živé sa môže zdať zvláštne." Známa je skupina, čo chodí v bielych rúchach. Existujú i "vzduchom odetí", tí si vystačia bez oblečenia. Podľa Enety majú džinisti významné postavanie:"Hoci je ich u nás asi štyri milióny, mnohí z bieloodetých sú bankári, úradníci, majú v spoločnosti vplyv."
Moslimovia uznávajú Ježiša: "Viete, že India je krajina s tretím najväčším počtom moslimov na svete?," hovorí moslim Mohammed. Žije ich tu necelých štrnásť percent. Islam, vznikol v 7. storočí, je náboženstvo pätiny ľudstva, hlási sa k nemu viac ako miliarda pozemšťanov. Pri vstupe do jednej z najväčších mešít v Indii, Jama Masjid vo Fatehpur Sikrí vás povinne navlečú do erárnej akoby dlhej zástery, na znak úcty musíte byť zahalení. V areáli mešity je hrobka svätca Salima Chisthiho, ktorú dal vystavať vládca Akbar z vďačnosti, že mu predpovedal narodenie syna a dediča. Verí sa, že ak žena uviaže časť šiat na mreže hrobky, dočká sa vytúženého potomka. Pred vstupom si moslimovia umývajú nohy, vojsť smiete iba bosí."Alah je náš jediný boh a každý moslim sa odovzdá do jeho vôle," nezaváha Mohamed. Moslimom viera prikazuje žiť cnostne, konať dobro a podobne ako kresťanom im budú skutky zrátané pri poslednom súde. Islam bol ovplyvnený judaizmom a kresťanstvom. Majú spoločných prorokov a boha ako princíp. Islam uznáva ako proroka nielen Mohameda, ale aj židovského starozákonného Abraháma, arabsky Ibrahim, a takisto aj Ježiša, arabsky Ísá."Pre nás je Ježiš jeden z božích poslov, no neveríme, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Vraví sa, že dožil práve v Indii," hovorí Mohamed."My máme len jedného boha, Alaha, kresťanstvo má svätú trojicu. Neviem, či je ho preto možné považovať za náboženstvo jedného boha," dôvodí, no jedným dychom dodá, že všetci Indovia sa snažia rešpektovať navzájom.
U Sikhov je každý vítaní: Sikhovia majú prikázané nerobiť rozdiely medzi ľuďmi, každý je u nich vítaní. Dostanete vodu, jedlo a možnosť prenocovať zadarmo. Pri vstupe do chrámu ležia na zemi ženy, muži aj deti, oddychujú. Sikhizmus je piate najväčšie náboženstvo na svete. Od Sikha sa vyžaduje, aby nezabúdal na boha, tvrdo pracoval, stránil sa nástrah pozemského materializmu, oslobodil sa od vlastného ega, sebectva. Nefajčia, nepijú alkohol. Nosia za pásom kirpan, meč, na znak, že sú pripravení chrániť slabšieho."Dnes už väčšina Sikhov nenosí dlhý kirpan, skôr menší, pripomína dýku," hovorí strážca pri chráme. Pozorujeme Sikhov, čo si pred vstupom umývajú nohy v posvätnom jazere. Ich základné poslanie je pomáhať ľudstvu. Turban majú neprehliadnuteľný, niektorí si pre demonštráciu prirodzenosti nestrihajú vlasy a neholia bradu, na znak čistotnosti nosia hrebeň. Nair je hinduista, hoci sme ho stretli u Sikhov, v chráme Gurudwara Bangla Sahib v Dillí. Pozná Európu, aj Slovensko, Viedeň, kde takisto žijú Sikhovia, je predsa vedľa. "Veľa z nich je majetných, chodia pomáhať zadarmo, dávajú milodary, za to sa to financuje," vyratúva.
Človek môže zlyhať: Opýtame sa bezprostredného Naira, čo sa stalo s mierumilovnými Sikhami, keď premiérku Indiru Gándhiovú členovia jej osobnej stráže, Sikhovia, počas náboženských nepokojov v osemdesiatych rokoch zavraždili. Vtedy sa Sikhovia zabarikádovali v ich posvätnom Zlatom chráme v Amritsare, chceli sa oddeliť od Indie. Gándiová potlačila povstanie vojenskou silou, umrelo 450 ľudí."Odhovárali ju, aby mala Sikhov v osobnej stráži. Viera je dobrá, len ľudia ju niekedy nedokážu naplniť," hovorí Nair. Pre náboženské nepokoje umierali aj hinduisti a moslimovia. V roku 2002 v indickom štáte Gudžarát islamskí radikáli podpálili vlak, ktorý viezol hinduistov, takmer všetci umreli. Hinduisti sa zmenili na pomstiteľov a začali vraždiť moslimov. Nepokoje si vyžiadali viac ako 2 tisíc tisíc obetí, prevažne moslimov. V roku 2011 odsúdili 11 islamských útočníkov, čo vo vlaku zabili 59 hinduistov, na trest smrti. Podpálenie vlaku sa spájalo s konfliktom z minulosti: hinduistickí pútnici sa vracali z chrámu v meste Ajódhja, kde bola desať rokov predtým zničená 400 rokov stará mešita. Išlo o jeden z najhorších náboženských konfliktov od vyhlásenia nezávislosti Indie od Veľkej Británie v roku 1947.
Rím Orientu a vykúpenie zo zatratenia á la svätý František: Kresťanstvo, ktoré sa zrodilo v prvom storočí nášho letopočtu, povstalo zo židovstva, ústredná osobnosť je Ježiš Kristus, čo priniesol na svet lásku. Náboženstvo spasenia má viac ako 2 miliardy veriacich a ostáva najrozšírenejším na svete. V Indii sú kresťanov necelé 3 percentá. Tunajšie kresťanské centrum je Goa, najmenší a najbohatší indický štát pri Arabskom mori v Indickom oceáne. Stará Goa bola založená v 16. storočí a dodnes je hrdá na kresťanské kostoly. Kresťanstvo sem priniesli Portugalci, Goa je známa aj ako "Rím Orientu". V niekdajšom hlavnom meste Velha Goa sa dodnes zachoval unikátny komplex chrámov. Tunajšia gotická katadrála Se známa aj ako Se Catedral je najväčším kresťanských objektom v Ázii. Preslávená je takisto bazilika Ježiša Krista, Bom Jesus, ktorá uchováva ostatky svätca, jezuitu Františka Xaverského, misionára. Je plná Indov, svätca, nazývaného aj Apoštol Indie, považujú za patróna Goa. Pred jeho hrobom sa tlačí množstvo ľudí. O kúsok ďalej pália Indovia pri soške svätého voňavé tyčinky a modlia sa. Hoci sú dve pätiny miestnych kresťanského vyznania, nezaobíde sa bez stopy hinduizmu. Kresťania veria, že Boh je pán ľudstva a vesmíru. Ježiš ako Boží Syn zmŕtvychvstaním premohol smrť, zmieril svet s Bohom a tak ho vykúpil od smrti a zatratenia. Adžaj je Ind. Prečo je kresťan vysvetlí veršom z evanjelia podľa Jána:"Boh tak miloval svet, že svojho Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho."
Sviatok Diwali - víťazstvo svetla nad temnotou: V Indii sme boli koncom októbra. Gáneš naznačí:"Je dobré, že sa stále sa niečo oslavuje. Máte šťastie, ste tu práve teraz, hinduisti oslavujú sviatok svetiel Diwali. Je zasvätený Lakšmí, bohyni bohatstva a prosperity. Má aj svoj náprotivok, bohyňu Alakšmí, tá môže priniesť nešťastie." Na federálnej úrovni má India tri štátne sviatky, ďalších dvanásť voľných dní je vyhradených pre náboženské. Kým Lakšmí obetujú sladkosti, Alakšmí by sa mala uspokojiť so štipľavými papričkami."Dávajú ich na dvere, aby nevstúpila spolu s problémami dovnútra," vysvetľuje Gáneš. Sviatok Diwali znamená víťazstvo svetla nad temnotou, poznania nad nevedomosťou. Gáneš prirovná oslavy k nášmu Novému roku. Na Diwali si ľudia upratujú príbytky, kupujú nové oblečenie. Slávia obrady Lakšmí pri malých rodinných oltároch, stretávajú sa."Oslavuje sa do rána, nechýbajú ohňostroje," hovorí Gáneš a pokračuje:"V tú istú noc sviatok slávia zároveň aj džinisti a sikhovia, je veselo." Sviatok svetiel chtiac-nechtiac rachotom a zábleskami ohňostroja oslavujeme počas celej noci aj my. No zrazu je vedomie, že svetlo víťazí nad temnotou akoby dostatočným dôvodom pre noc bez spánku aj v našom prípade.


MAJA KADLEČÍKOVÁ

Text c MAJA KADLEČÍKOVÁ
(reportáž bola zverejnená v časopise Plus 7 dní, december 2014)

piatok 18. decembra 2015

Maja sa hrá: Vianoce - Zdravé láskyplné srdce.

Maja sa hrá: Vianoce - Zdravé láskyplné srdce. 

Háčkovaná mini-taštička okolo krku pre to naozaj hodnotné, čo sa cení. Nepresil srdce, daj pozor, koľko toho nosíš na srdci a necháš si zavesiť okolo krku.

Text, realizácia, foto c Maja Kadlečíková


utorok 15. decembra 2015

What Is Life

 What Is Life

 What Is Life

Now you’re high and then you’re low
what’s to be you cannot know
if your luck will fail or last
so then do not be downcast

Now you’re low and then you’re high
always sunshine in your sky
or there’s hope inside the dark
if your eye has that right spark

Life with all its loss and yield
makes you think of trees in fields
weaving branches, sap that streams
so the hot blood dreams its dreams

Life’s a crossroads, ways divide
all eternity is short
when at once you must decide:
go ahead, stay where you are
or go back again and start

Text c Maja Kadlečíková : What Is Life
Image c Daniel Brogyányi : Lifeline
Translation c John Minahane
For Joy From Hand To Hand








sobota 12. decembra 2015

Recept: Medovníčky

Recept: Medovníčky

Medovníčky

300 g hladká múka
štipka soli
100 g práškový cukor
50 ml rozpustené maslo
3 ks vajíčko
5 PL tekutý med
1 KL sóda bicarbóna
1 PL mletý badián
1 ks vajíčko na potretie
kúsky vlašských orechov na ozdobenie
papier na pečenie

Do múky dáme štipku soli, cukor, sódu bicarbónu, perníkové korenie, premiešame, pridáme prešľahané vajíčka, med, olej, vymiesime cesto. Rozvaľkáme na pomúčenej pracovnej doske na hrúbku asi pol centimetra, okrúhlou formičkou povykrajujeme. Plech vystelieme papierom na pečenie. Uložíme medovníčky, potrieme rozšľahaným vajíčkom, ozdobíme kúskami orechov a vložíme do rúry predhriatej na 200 stupňov Celzia. Pečieme krátko, ostali by tvrdé, stačí sedem až desať minút - vyberieme z rúry hneď, keď začnú hnednúť.

Tip: Medovníčky vydržia v plechovej nádobe na chladnom mieste čerstvé niekoľko mesiacov. Cesto môže, ale nemusí odpočívať pred pečením v chladničke.

Text, realizácia, foto c Maja Kadlečíková



piatok 11. decembra 2015

Pravá krása

Pravá krása  

Pravá krása ide z duše
nevidí ju každý
no ak ju raz objavíš
v tvojom vnútri
zostane už navždy

Poznať ju je dar
nie je pre každého
ničoho sa tak nebojí 
ako srdca falošného

Nedá sa oklamať
má svoje radary
nenechá sa kúpiť
nech by sme ju
na čokoľvek lákali

Text: Pravá krása c Maja Kadlečíková
Obraz: Okno do duše c Daniel Brogyányi
Knižka: Z radosti




utorok 8. decembra 2015

Recept aj pre deti: Kivi koktail s kvetinkou

Recept aj pre deti: Kivi koktail s kvetinkou

Prísady: zrelé kivi, bežná alebo rastlinná smotana a rastlinné mlieko, med alebo iné prírodné sladidlo, celý mak na posypanie
Postup prípravy: Z umytého neošúpeného kivi odrežeme pár plátkov na ozdobu - pod šupkou je najviac vitamínov. Zvyšné kivi ošúpeme a nadrobno nakrájame. Do mixéra dáme primerané množstvo ovocia, rastlinnej smotany, rastlinného mlieka - podľa toho, akú hustotu koktailu si prajeme - vmiešame med a nahladko pomixujeme. Rozdelíme do pohárov. Plátky kivi štyri razy narežeme do kríža tak, že úplne nedorežeme - zastaneme pri bielom strede. Kvetinku zárezom zasunieme na okraj pohára ako na obrázku. Koktail aj kvetinku posypeme makom.
Tip: Kivi má viac vitamínu C ako citrón a vďaka čiernym bodkám v strede je príťažlivé už na prvý pohľad. Ak vaše deti odmietajú citrón ako príliš kyslý a vy to nechcete naprávať veľkým množstvom cukru, medu či iného sladidla, ponúknite im kivi, čím zrelšie, tým sladšie. Kvetinka na pohári pritiahne ich pozornosť, takto ozdobenému koktailu málokto odolá. Bodky v kivi zvýrazní celý mak, navyše, ponúknutý vcelku podporí trávenie.

Text, realizácia, foto c Maja Kadlečíková, recept bol zverejnený aj na webe firmy Biomila





Maja-Kurátorka: Dva v jednom, Daniel Brogyányi a Viťo Bojňanský

Maja-Kurátorka: Dva v jednom, Daniel Brogyányi a Viťo Bojňanský

Na fotografii maliar, sochár Viťo Bojňanský, Maja Kadlečíková, fotograf výtvarník Daniel Brogyányi, umelecký fotograf Frantiček Chrástek z Q-Galerie





Link: http://kultura.ub.cz/zpravy/Dva-v-jednom-Vit-Bojnansky-a-Daniel-Brogyanyi-v-Q-galerii

Text pre vernisáž Dva v jednom v Q-Galérii umeleckého fotografa Františka Chrásteka v Uherskom Brode

Dva v jednom

Aj vám sa stalo, že ste si pri pohľade na niečo povedali: ešte by som k tomu niečo pridal, nejako to pozmenil? Čosi domaľoval, alebo - zatrel farbou a nechal to ako kývnutím čarovného prútika zmiznúť? Kedy je vlastne obraz dokončený, ktorá je jeho záverečná, konečná, definitívna podoba? Zrejme žiadna. Alebo - zrejme tá, ktorá práve existuje. Tu a teraz. Čo ale neznamená, že o pár minút to nemôže byť inak. Tak či tak ide o zmenu. A tá je život. Živý, stále sa meniaci.
Zrejme toto si povedali aktéri výstavy Dva v jednom, fotograf výtvarník Daniel Brogyányi a maliar, sochár Viťo Bojňanský. Nech obrazy ožijú. Zas a znova. Dajme do obrazu toho druhého, čo tam vidíme. Čo by tam ešte mohlo byť. Poďme sa hrať, lebo hra odkrýva tajomstvá - obrazov, a aj tie naše. Čo nosí v hlave Viťo Bojňanský, súdiac podľa obrazov, je jasné. Kone. Ako to raz zhodnotil Daniel Brogyányi: Nezáleží, čo je na mojom plátne, Viťo tam aj tak namaľuje koňa.
A nedá mi nespomenúť, že pri pohľade Viťa Bojňanského na obrazy Daniela Brogyányiho bol jeden z nápadov na svete okamžite. Bojňanský totiž skonštatoval, že Brogyányi vo svojich dielach nepoužíva čiernu farbu - tak mu ju tam s veľkou prajnosťou a nadšením - domaľoval….
Nájdete ju? Nie je totiž vylúčené, že sa stane prvým krokom odhaľovania tajomstiev obrazov - vo vašich očiach.
Pozývame vás teda pozrieť sa očami Daniela a Viťa, čo uvideli, keď sa pozreli na obraz toho druhého. Fotografie Daniela Brogyányiho pozmenené počítačom a vytlačené na plátno, či akrylová farba nanesená štetcom Viťa Bojňanského. A niekedy zas držal štetec v ruke Brogyányi a fotografoval Bojňanský.
Snáď premeny a objavovanie, čo je pod povrchom - farbou alebo tlačou zaujmú i vás - možno natoľko, že sa stanete pátračmi a odkrývačmi vrstiev. A ak sa vám tam žiada niečo v predstavách pridať, tak to urobte. Aj vy sa predsa môžete hrať s obrazom ďalej - a tak s ním komunikovať. Oživiť ho vlastnou myšlienkou.
Drobná technická poznámka: autori by asi skutočné domaľovávanie a zatieranie neuvítali, teda, aspoň si myslím. Alebo áno?
Takže - príjemnú zábavu a radosť z objavovania.
                                                                                                                  Text c Maja Kadlečíková




štvrtok 3. decembra 2015

dôležitý

dôležitý

chvastal sa peniazmi, útočil na city
a bol pri tom taký - taký dôležitý.
dával múdre rady, maľoval pocity,
a bol pri tom taký - taký dôležitý.
hovoril o práci, o svojom vyžití,
o životných plánoch, o drogách, o pití,
a bol pri tom taký - taký dôležitý.
odsúdil nečinnosť, chyby a nezdary,
vyhlásil, že slabým, takým sa nedarí.
pomaly, po troškách ťa obral o city
a teraz ste spolu - a tak dôležití.

(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)




dokonalá láska

dokonalá láska

náš vzťah prísne neutrálny,
nedusí ťa obavou a snami,
nerozhodí pavučinu náhod,
neprinesie vzrušenie a spánok.

nacvičené úsmevy ceria zuby pochopenia,
každý nám závidí harmóniu oblečenia.
hráme sa na lásku v zajatí falše,
ak by sme sa hádali, bolo by nám ľahšie.

tak toto sme chceli, naivní a hlúpi,
dokázať každému, že sa vieme ľúbiť!
ak mi povieš zbohom, odchádzam do stratena,
možno pre nás získaš kúsok odpustenia.

(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)

utorok 1. decembra 2015

Prezlečený anjel

Prezlečený anjel

Nástojčivosť plaču
v kožúškoch štekotu
strach.
Len nie zo seba.
Prečo sa usmievaš?

(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)


Prečo web-stránka Prezlečený anjel

 Prečo web-stránka Prezlečený anjel

Ahojte všetci. Až doteraz som blog nemala a básničky, reportáže, recepty, to, čo som zažila, urobila pre radosť, posielala tým, čo ma o to požiadali, emailom. Myslela som, že stačí, ak sú moje knižky v ponuke sieti kníhkupectiev. Stále častejšie sa ma ale tí, ktorí prišli do kontaktu s mojimi vecami pýtali na adresu web-stránky: až som si povedala, možno je čas vytvoriť ju - aj preto, aby bola posilnená šanca: to, čo privediem na svet bude žiť ďalej v úsmeve a pocite každého, kto sa s textom, obrázkom a tým, čo odovzdá stretne a tak ho opäť oživí, aby spolu žili svoj vlastný príbeh a dali si navzájom to, čo je pre dobrý, láskyplný život, niekedy ľahký, inokedy náročnejší - ale verím, že stále krásny a náš, treba. A prečo Prezlečený anjel? Tak sa volá moja prvá knižočka - no ani názov tej som nezvolila celkom sama - pani redaktorka Slovenského rozhlasu, ktorá pred rokmi pripravovala moje básničky, vtedy ešte v rukopise do vysielania reláciu nazvala podľa jednej z nich: Prezlečený anjel. Stále si myslím, že to, čo má šancu podariť sa a odovzdať dobré, by malo byť spoločné dielo podľa hesla: ak je dar odovzdať, rovnaký je prijať. Ak blog Prezlečený anjel prinesie radosť, pocit, som ja tá, čo ďakuje.
Maja Kadlečíková - s vďakou.

Recept: Medovníčky Marína

Recept: Medovníčky Marína

Medovníčky Marína

250 g hladká múka
štipka soli
200 g práškový cukor
50 ml olej
2 ks vajíčko
3 PL tekutý med
1 KL sóda bicarbóna
2 PL perníkové korenie
papier na pečenie
Do múky dáme štipku soli, cukor, sódu bicarbónu, perníkové korenie, premiešame, pridáme prešľahané vajíčka, med, olej, vymiesime cesto. Rozvaľkáme na pomúčenej pracovnej doske na hrúbku asi pol centimetra, povykrajujeme. Plech vystelieme papierom na pečenie. Uložíme medovníčky, potrieme vodou, polovicu posypame makom, vložíme do rúry predhriatej na 180 stupňov Celzia. Nepečieme dlho, ostali by tvrdé, stačí sedem až desať minút - vyberieme z rúry hneď, keď začnú hnednúť. Upečené pocukrujeme.
Tip: Medovníčky môžete vychutnať po celý rok, aj už o pár týždňov na Vianoce. V plechovej nádobe na chladnom mieste vydržia čerstvé niekoľko mesiacov. Cesto môže, ale nemusí odpočívať pred pečením v chladničke. Je univerzálne, môžete vykrajovať a zdobiť tak ako sa vám páči, namiesto vody potrieť pred pečením vajíčkom.


Text, realizácia a foto c Maja Kadlečíková

Bibliotéka, Medovníčky Marína

 Bibliotéka, Medovníčky Marína

Na Bibliotéke som tento rok nebola s novou knižkou, ale sa pri prezentácii novej knižky Marína (Andrej Sládkovič) s ilustráciami Kataríny Vavrovej predstavila ako autorka medovníčkov Marína. Vydavateľstvo Perfekt ma poprosilo, či by som ich neupiekla - a ja som si k nim napísala aj text. Prezentáciu moderoval Dado Nagy a ten mi navrhol, či by som popri rozdávaní text aj neprečítala, čo som rada urobila. A prečo medovníčky? Láska Andreja Sládkoviča, Marína, bola medovníkarova dcéra. Pri predstavení Maríny nechýbala ani - pani Marína Kraľovičová. Medovníčkov som rozdala viac ako päťdesiat a všetci, čo prišli, verím, že z milej vydarenej akcie odišli s príjemným zážitkom v srdci a - medovníčkom vo vrecku.
Medovníčky Marína
Nová kniha Marína ponúka to, čo bolo a ostalo pravdivé so zdanlivo novým dnešnej doby, lebo si myslím: hodnotné bez ohľadu na všetko ostatné trvá a pretrvá. Takisto je v nej veľa lásky, čistej, aj zakázanej a ako každá láska má svoje tajomstvo.
Medovníčky sú klasické, no aj keby som vám dala presný recept, myslím, že ich neupečiete presne tak ako ja. To znamená: podľa mňa ich síce pripravíte aspoň tak dobre - ak do nich počas prípravy vložíte lásku. No tak či tak trošku inak. Čo je ale rozhodujúce, budú chutiť tým, čo im ich s láskou ponúknete. Podobne ako láska, vždy trošku iná, jedinečná, ale ak je precítená srdcom stále sladká - a to je myslím jej tajomstvo.
Pravá láska je a ostáva čistá - preto je miesto na každom medovníčku aj voľné. Láska Andreja Sládkoviča k Maríne bola zakázaná, aj milovaná - podobne ako snáď mak, u nás bežný, no trebárs vo Francúzsku sú makové koláče zakázané, na mak tam pozerajú pre ópium, čo z neho možno vyrobiť, ako na drogu. Ja ale mak milujem a aj preto som vďačná, že som sa narodila na Slovensku, lebo domov, takisto prítomný v básni Marína možno robia aj práve tie zdanlivé drobnosti, čo inde na svete nenájdete.
Zdá sa vám sypanie medovníčkov makom nezvyčajné? No u mňa je skôr bežné, ale verím, že tak ako každý pravý sú práve takéto medovníčky cenné i originalitou, podobne ako láska.
Medovníčky som pred pečením potrela vodou - aby mak lepšie držal, ale aj preto, že voda je život, potrebujeme ju podobne ako lásku všetci. Napokon aj Andrej Sládkovič sa popri nenaplnenej láske k Maríne pre život - ako vzácny, jedinečný dar aj bez milovanej ženy, ktorej daroval popri srdci aj stále aktuálnu báseň, rozhodol.

MAJA KADLEČÍKOVÁ (autorka, tentoraz medovníčkov)