Text pre vernisáž Povzbudivá istota v neistote, Galéria spoločnosti Phoenix
Povzbudivá istota v neistote
Jedinou istotou žitia ostáva - neistota. Vieme, čo bude - o minútu? Len to predpokladáme. Ale neistota je plná nádeje - napokon, všetko môže byť ešte lepšie, ako si predstavujeme. Je to minimálne jedna z možností.
Snaha o pochopenie reality je každému prirodzená, no mnohé ostáva otázkou bez odpovede. Alebo niečím, čo má až priveľa možných odpovedí.
Čo spája tvorbu sochára, maliara a grafika Jána Ťapáka a maliara Stana Trepača? Presne tak, hľadanie odpovedí. Spojenie reálneho, čo vidíme, a toho, čo ostáva - za obrazom. Sveta, čo je skutočný v našich očiach a toho, čo cítime za oponou.
Prepojenie minulosti so súčasnosťou v prítomnom okamihu. A práve náznaky, posolstvá, na prvý pohľad skryté a postupne odhaľované sú zrejme pravým liekom na snahu pochopiť minulosť, súčasnosť a snáď i budúcnosť, naraz.
Náznaky v tvorbe Jána Ťapáka aj Stana Trepača odhalíte určite. Po svojom. A o to ide, nájsť to, čo je blízke pre pochopenie vám. S nádejou oboch autorov, že sa to mystike plastiky či obrazu podarilo sprostredkovať tak, aby možno vyvolali nové otázky a zároveň v snahe o rovnováhu pomohli riešiť tie, o ktorých možno práve uvažujete.
Preferovaným materiálom na zhmotnenie myšlienok Jána Ťapáka je drevo a kov. Navzájom sa dopĺňajú, harmonizujú. Kov má povesť chladného - kovu, drevo láka prísľubom tepla kozuba. A predsa, drevo zhorí do tla, aby vydalo energiu, no ohňu napokon podľahne aj kov - keď sa rozžeraví, je horúci, podobne ako drevo. A opäť sme pri rovnováhe - to, čo vyzerá na prvý pohľad rozdielne zároveň aj spája.
'Rovnovážne' čítať sa dá u Jána Ťapáka aj na prvý pohľad - stačí spomenúť plastiku Balans - rovnováha - so zdanlivo malých človekom na obrovskom býkovi - spája ich práve rovnováha - zviera pomáha človeku, uľahčením práce, a človek zvieraťu - starostlivosťou.
Na prepojenie minulosti, prítomného okamihu a budúcnosti upozorňuje - aspoň v mojich očiach, plastika Plavba. Na pohľad drobný človek na lodi s veľkým kýlom naznačujúcim cestu vpred.
A čo si o tom myslí autor Ján Ťapák?:"Presne tak, cestu vpred s uvedomením si minulosti. Ale, so samurajským roninovským duchom. Ronin, inak ten, ktorého voľne unáša vlna. Muž na lodi však nesie posolstvo s otázkami. Prináša tým, kam sa doplaví, ovocie alebo jed? A takto sa snažím rozpovedať príbeh v každej soche. S každou mám 'podpísanú zmluvu', 'dohodu' - o dobrodružstve, pátraní, príbehu a o tej najúprimnejšej snahe posunúť ďalej myšlienku o dobre." Jasný odkaz na minulosť a súčasnosť zároveň? Čo takto ďalšie dielo, Samuraj, s nadhľadom možno povedať bojovník minulosti, no - nazvime to - boj so svetom a zároveň so sebou samým, predsa stále trvá.
Ak sa domnievate, že u maliara Stana Trepača je to podobne, vôbec sa nemýlite. Skryté a zároveň odhalené v harmónii všetkých realít. Pomôžme si dielami. Ľudia a srdce - to, čo bije v hrudi pozemšťanov na plátne, ale aj to, čo objavíte, ak sa pozorne zadívate. Veľké srdce uprostred ohraničené zelenou žiarou, vidíte ho? Spojenie skutočnosti minulej, súčasnej a snáď i budúcej pod názvom Z iných svetov. Akých? Dávno minulých, snáď len zdanlivo zabudnutých, tých, čo prídu, alebo prítomných v každom z nás práve v tomto okamihu súčasnosti? Veď aj naše vlastné 'vnútorné' svety sú pre nás častokrát blízke - aj záhadné, zároveň. Nechýba ani rovnováha farieb. Chladné dopĺňajú žiarivo ohnivé.
Častým motívom výtvarníka Stana Trepača je anjel - v umení spája doby minulé so súčasnými a zrejme nevymizne ani v budúcnosti - možno v duchu autorovho obrazu V novom svete. Anjel je stále tu, podobne ako večné symboly: Kríž, Kalich - takisto názvy autorovich obrazov. Prečo symboly pretrvali? Existuje vôbec jednoznačná odpoveď? Zrejme nie, tú svoju nám však výtvarník Stano Trepač prezradil rád:"Symbol má tú výhodu, aspoň pre mňa, že za sebou skrýva mnoho výjavov. Je sám, no napriek tomu je tak silný a obsažný, že sa dá z neho čerpať a variovať ho snáď donekonečna. To, že vznikol, má však vždy na svedomí určitá doba, alebo - povedzme, istá skupina ľudí, ktorá dokáže pod tento symbol zhrnúť celé svoje snaženie. A ak to snaženie prinášalo po stáročia aspoň čosi pozitívne, niet dôvod čudovať sa, že pretrvalo."
Možno ani materiál, ktorým umelec zhmotňuje vízie nie je náhodná voľba. Používaná technika, olej na plátne. Opäť prepojenie, harmónia, energia. Stačí iskra, aby plátno nasiaknuté olejom vzbĺklo, odovzalo teplo ako aj energiu poznania, možno v duchu ďalšieho autorovho diela s názvom: Ohnivá predtucha. A časy minulé? Plátno nasiaknuté olejom, posvätným či bežným ako fakľa osvetľovalo cestu - do známa aj neznáma. Možno sa i pre vás spoločníkom pri hľadaní odpovedí známa-neznáma stanú práve diela autorov Jána Ťapáka a Stana Trepača.
Text c Maja Kadlečíková
