nebojím sa strachu, je pravidelný hosť,
vždy keď má na mňa chuť, dá to na známosť.
nebojím sa samoty, tej, ktorá ma lieči,
utekám pred ruchom hlučne prázdnych rečí.
odpúšťam dopredu, tebe, sebe, iným,
každý z nás má v srdci svoje vlastné kliny.
neublíži slovo, ak nie je riadená strela,
bodá iba neláska a priamo do cieľa.
(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)
