bojíme sa rozhovorov, preto spíme sami,
nebolia nás cudzie žiale, klameme sa snami.
a tie sa nám vysmievajú s múdrou maskou bláznov,
civia na nás spoza rohu a tvária sa prázdno.
strácajú sa s ranným šerom, ospalé a clivé,
tešia sa, že v noci zhrabnú naše duše hnilé.
malé strachy nočných búrok praskajú nám v kostiach,
cez deň vlezú do ulity, v noci sa nám pomstia.
(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)
