prečo nestretnem ľudí, ktorí sú,
čo ma do komnaty pravdy odnesú,
prečo mlčia tí, čo lásku unesú a hovoria len takí,
ktorí malosť na piedestál prázdnym slovom vynesú.
tak kde tí správni ľudia sú, viem že sú, viem že sú,
prečo práve oni mlčia, iba ticho prinesú.
Stretávam vo vzduchu všelijaké tváre,
privreté oči, tí majú na mále,
zhrbené chrbáty tlačia telo k tráve,
dlane v pästiach hrozia, že sú vždycky v práve.
tak kde tí správni ľudia sú, viem že sú, viem že sú,
prečo práve oni mlčia, iba ticho prinesú.
Hlavy víria ničotu a utaja myšlienky,
leziem do nich cez oči, brodím sa cez spomienky.
plávam v očiach bez kolesa a bojím sa, bojím prestať,
lovím dušu cez prsty a topím sa v tichosti.
tak kde tí správni ľudia sú, viem že sú, viem že sú,
prečo práve oni mlčia, iba ticho prinesú.
(Maja Kadlečíková, knižka Prezlečený anjel)
